Photo by NENAD REBERŠAK

Tam, kde nosí národná mena názvy zvierat a stromov

Chorvátsko má úzky vzťah k prírode, národné parky a prírodné rezervácie pokrývajú viac ako 10 % jeho územia a aj národná mena sa nazýva menami živočíchov a rastlín (kuna, lipa), s kvetmi vyobrazenými na minciach.

Národné platidlo, ktorým je kuna, má korene z dôb obchodovania s kožušinami. Kunie kožušiny boli vtedy platidlom a vymieňali sa za rôzny tovar. Mince dostali názov podľa líp, ktoré boli v minulosti súčasťou každého trhu, okolo ktorých rástli. Zachovali sa dodnes v názvosloví chorvátskeho platidla nižšej hodnoty. Analógie platidla s prírodou tu nekončia, veď najznámejší kvet kvitnúci v chorvátskom pohorí Velebit, endemitná žltá degenia velebitica z čeľade kapustovitých rastlín má svoju podobizeň na minci s hodnotou 50 lipa.

Kvety a voľná príroda sú pre Chorvátsko veľmi dôležité. Národným kvetom je fialový kosatec Iris croatica kvitnúci vo všetkých kútoch tejto krajiny. Tak ako aj 15 ďalších irisovitých rastlín v Chorvátsku, i tento je chránený, a preto je jeho trhanie zakázané. No môžete si ho zvečniť fotoaparátom a pochváliť sa svojím skvelým úlovkom na Instagrame. Chorvátsky názov kosatca je perunika a pochádza od mena slovanského boha bleskov Perúna. Legenda hovorí, že perunika rastie iba na miestach, kde predtým udrel blesk.

Nič nesymbolizuje chorvátsku prírodu výstižnejšie ako mocné slavónske duby, ktoré vysoko oceňujú vinári na celom svete, rovnako ako tie americké a francúzske. Ich drevo sa používa na výrobu drevených sudov, v ktorých dozrievajú tie najkvalitnejšie odrodové vína. Ak chcete zažiť majestátne duby v ich prirodzenom prostredí, navštívte 40 000 hektárový les pri meste Županja. Ešte úžasnejším zážitkom je návšteva zvláštnej prírodnej rezervácie Prašnik. Nachádza sa medzi Novou Gradiškou a Okučanmi. Jej súčasťou je jeden z najstarších dubových lesov v Európe.

Parky prírody Lonjsko Polje a Kopački rit v Baranji sú dvomi veľkými lužnými územiami v juhovýchodnej Európe. Sú plné rozmanitých biotypov, fascinujúco meniacich svoju tvár v závislosti od ročných období. Kopački rit, kandidát na zaradenie do zoznamu chráneného svetového dedičstva UNESCO je známy výskytom jeleňov, viac ako 300 druhmi vtákov, pôvodnými močariskami, lesmi a poliami. Spomedzi množstva tu sídliacich vtákov spomeňme aspoň orliaka morského a bociana čierneho.

Lonjsko Polje sa nachádza len 50 km od Záhrebu neďaleko mesta Sisak a môže sa pochváliť 238 druhmi vtákov, 10 druhmi plazov, 16 druhmi obojživelníkov, 41 druhmi rýb a 550 druhmi rastlín. O jeho druhovej pestrosti hovorí aj 38 druhov vážok. Môžete v ňom navštíviť aj Európsku osadu bocianov Čigoč. Ak vás zaujíma najmä známy ľúbostný príbeh najslávnejšieho bocianieho páru na svete, ranenej bocianice Maleny a každoročne verne sa vracajúceho Klepetana, budete sa musieť previezť do Slavónskeho Brodu.

Kontinentálne chorvátske hory a lesy sú vzorovým príkladom veľkolepej krajiny. Voľne v nedotknutej prírode Velebitu a Gorskeho kotara žijú medvede a diviaky. Najjedinečnejšiu faunu nájdeme v podzemí, v rozsiahlych krasových sústavách jaskýň. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeralo, keby ste žili v hĺbke viac než jeden kilometer pod zemským povrchom? Nové výskumy v jaskyniach pohoria Velebit odhalili aj celkom nové druhy, napríklad zvláštne podzemné pijavice Croatobranchus mestrovi. Žijú až 1 320 metrov pod povrchom Zeme.

Jaskyne Ogulinu tiež ukrývajú rôzne tajomstvá, vrátane sladkovodnej hubky Unapius subterraneus, objavenej v roku 1984. Ide o jedinú známu podzemnú hubku, ohrozený krasový živočíšny druh.

 

Niektoré zaujímavé druhy žijúce v chorvátskych riekach ešte len čakajú na objavenie. Morské ryby Jadranu sú možno slávnejšie a populárnejšie vďaka gastronómii, no aj chorvátske rieky sú obývané množstvom pôvodných rýb a ďalšími živočíchmi. Medzi tými menej viditeľnými druhmi je biely jaskyniar vodný, slepý obojživelník obývajúci vodnaté dno a toky chorvátskych jaskýň.

Chorvátske prírodné prostredie však možno predsa len charakteristickejšie vystihujú druhy žijúce nad zemským povrchom. Medvede, vlky a rysy sú v západnej Európe už takmer vyhubené, no v tunajších habitátoch s pestrým terénom, ktorých podoba sa za posledné storočia takmer nezmenila, sa tieto veľké mäsožravce stále vyskytujú v hojnej miere.  

Potom, ako boli vyhlásené za ohrozené, sa v roku 1973 v rámci ochranárskeho projektu so Slovenskou republikou začali rysy do regiónu znova vracať. Odvtedy tu expandovali, pričom sa im zvlášť darí práve v chorvátskych pohoriach Gorski kotar a Velebit. Dnes sa v Chorvátsku vyskytuje približne 60 exemplárov rysa ostrovida, pričom jedným z miest výskytu hneď niekoľkých párov je aj známy národný park Plitvické jazerá. Predpokladá sa, že rysovi vďačí za svoje pomenovanie aj Národný park Risnjak, keďže sa v chorvátčine tomuto živočíchovi hovorí ris.

Štatistiky o love z roku 1894 naznačujú, že vlky boli vtedy rozšírené po celom území Chorvátska a v každej župe dochádzalo k rekordným odstrelom vlkov. Aj dnes žijú vlky voľne v prírode, ale v menšom počte, pričom sa ich výskyt zúžil na Gorski kotar, Liku a niektoré časti Dalmácie. Vlk patrí v Chorvátsku k chráneným druhom.

Populácia medveďov v Chorvátsku činí v súčasnosti približne 1 000 kusov. Chorvátsko je pokladané za krajinu, kde ľudia a medvede dosahujú vysoký stupeň spolunažívania. Medvede sa vyskytujú predovšetkým v národných parkoch, no ak ich chcete zažiť celkom zblízka, môžete navštíviť prekrásny medvedí útulok v Kutereve, ktorý je jediným svojho druhu v regióne.

Od najvyšších hôr až po najnižšie nížiny, kontinentálne Chorvátsko ako pestrá prírodná oáza, ponúka nové jedinečné zážitky na každom kroku.