Photo by Boris Kačan

Prekrásna krajina, v ktorej sú ešte aj kamenné steny umeleckými dielami

Zažili ste niekedy nízky let ponad chorvátske ostrovy a pobrežie a obdivovali pritom koláž kameníc, bezchybne postavených bez kúska malty a zachovaných v niektorých prípadoch aj niekoľko tisícročí? Niektorí žartom hovoria, že sa tak stavitelia zabávali v zimných mesiacoch, keď mávali menej práce a pretekali sa, kto z nich postaví krajší múr – kamenicu, avšak skutočný dôvod vzniku týchto kamenných štruktúr je oveľa zaujímavejší, tak ako aj celé umenie výstavby kameníc v Chorvátsku.

Umenie výstavby kameníc v Chorvátsku bolo uznané na celosvetovej úrovni v novembri 2018, keď sa tento druh umenia dostal na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

 

Hoci pôsobí veľmi jednoducho, ukladanie kameňa jeden na druhý je všetko len nie jednoduché. Umenie stavby kameníc je pritom staré celé tisícročia. Stačí si pozrieť Starogradsko polje na Hvare nachádzajúce sa na Zozname miest svetového dedičstva UNESCO, kde boli tieto múry postavené, aby rozdelili územie, pričom mnohé z nich tu stoja dodnes.

 

Kamenice sa stavali z rôznych dôvodov a sú tiež postavené rozličným štýlom. V niektorých prípadoch sa stavali pre poľnohospodárske účely. Keďže ľudia chceli, aby bola zem úrodnejšia, vyberali kameň zo zeme a ukladali ho tak, aby zároveň uľahčili pestovanie posadených plodín a označili si svoje pozemky. Na ostrovoch ako je napríklad Pag, slúžili kamenice aj ako ochrana ľudí i zvierat pred silným vetrom – bórou.

Na niektorých ostrovoch sa nájdu aj veľkolepé kamenice ešte z čias Liburnov. Liburni, ako tunajší prví kolonizátori, stavali tieto múry, aby si označili svoje teritóriá, pričom skutočnosť, že sa ich diela zachovali podnes svedčí o veľkom umení ich staviteľov. Stavba kameníc je pravým umením, pretože pri ňom vzniká kamenná štruktúra bez akéhokoľvek pojiva, pričom jediným stavebným nástrojom sú ľudské ruky.

 

Najpozoruhodnejším príkladom kamenicovej stavby je, aspoň z vtáčej perspektívy, jednoznačne ostrovček Baljenac. Hoci má rozlohu iba 0,14 km2, na Baljenci sa nachádza neuveriteľných 23 km kamenných múrov. To však nie je všetko. Tvar ostrova a jeho komplikovaná kamenicová čipka pripomínajú ohromný prst. Otlačok prsta je tiež symbolom Chorvátska, pretože vynálezca daktyloskopie Ivan Vučetić pochádzal z Hvaru.

Ešte jedným skvelým príkladom kameníc na pevnine sú staré primoštenské vinohrady, ktorých réva čerpá maximum z chudobnej pôdy, a chránia ich mimoriadne majstrovsky postavené kamenice. Šlo zaiste o namáhavú prácu, ale jej výsledok prináša dodnes úžitok miestnym obyvateľom i turistom, ktorí si vychutnávajú skvelé primoštenské vína.

No, nesmie sa zabudnúť ani to, že sa kamenicová technika nepoužívala iba na múry. Od Istrie po Dalmáciu sa dá nájsť niekoľko charakteristických štýlov výstavby kamenných úkrytov pre pracujúcich na poliach, ktorá ich mala chrániť pred rozmarmi počasia. Tieto kamenné domy boli dostatočne vysoké, aby v nich osoba mohla stáť, a obsahovali rozličné architektonické prvky. Niektoré mali kužeľové strechy, ako napr. kažuni na Istrii, kým iné mali strechy okrúhleho tvaru, napr. bunje v Dalmácii.

V Chorvátsku sa v posledných rokoch zvýšil záujem o tradičné remeslá, takže sa dnes prednášky a workshopy konajú v rozličných zaujímavých lokalitách, ako je napr. Velo Grablje na Hvare, kde sa Festival levandule začína každoročne tvorivou dieľnou o stavbe kameníc. No, ak vás zaujíma iba to najlepšie, musíte sa vybrať na jedno konkrétne miesto…

Dragodid

Dragodid je nazvaný po rovnomennej, občas aj neobývanej, osade postavenej z kamenných domov na ostrove Vis. Tento projekt mal veľký vplyv na zachovanie a propagáciu kamenicových a ďalších autentických techník stavby, takže mu bola v roku 2011 udelená cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo – Europa Nostra. V roku 2018 sa v Dragodide uskutočnil workshop pre medzinárodných študentov architektúry, na ktorom boli určité časti osady opäť vystavané tradičnou starou technikou. Ide o iniciatívu, rozšírenú ďaleko za hranicami tejto osady od svojho začiatku v roku 2010, v rámci ktorej vznikla, medzi iným, aj brožúra o spomenutých stavebných technikách.

Preto, ak sa nabudúce pozastavíte, aby ste obdivovali krásu chorvátskeho kamenicového dedičstva, spomeňte si na prácu uloženú do jeho zrodu a ťažkosti, ktoré bolo treba prekonať, aby tak vzniklo veľkolepé nadčasové dielo.