Photo by Davor Rostuhar

10 drevených lodí, pri ktorých by aj Noe bledol závisťou

Pred vyše 400 rokmi sa úžasných 74 tradičných plachetníc falkuša zúčastnilo pretekov z Komiže na ostrove Vis na ďalekú Palagružu a späť. Elegantná falkuša z Visu je len jednou z fascinujúcej  zbierky tradičných drevených plavidiel, rozosiatych po celom úchvatnom chorvátskom pobreží. Pozrime sa na ne teraz trochu bližšie.

Vis Falkuša

Falkuša je tradičnou rybárskou loďou, používaná rybármi z mesta Komiža. Meria 7-8 metrov na dĺžku a 3 metre na šírku. Za svoj názov vďačí falkuša dvom poznávacím znakom – má totiž dva oddeliteľné postranné štíty “falky”  . Chránia  loď na otvorenom mori pred vlnobitím, ktoré sa z nej pri samotnej rybačke odstránia. V Komiži sa aj dnes nájde pár nádherne zrekonštruovaných falkuší, ktoré  sú schopné plavby  a ponúkajú šancu zažiť plavbu z čias našich predkov.

Betina Gajeta

Betina na ostrove Murter je domovom ďalšieho zo slávnych tradičných drevených  plavidiel, ktorým je gajeta z 18. storočia. Táto pevná nákladná loď s latinskou plachtou sa používala na prepravu tovaru na ďalšie ostrovy a popri pobreží. Každoročne si ju v Betine pripomenú  regatou drevených lodí. V mestečku sa nachádza aj múzeum lodiarstva, do ktorého prispeli mnohými artefaktmi miestne tradičné lodiarske rodiny. Staré remeslo v týchto rodinách je ešte stále živé.

Korčula Gajeta

Ďalším známym typom gajety je tá z ostrova Korčula, kde sa tradícia výroby lodí datuje ešte do čias starých Ilýrov. P rvá zachovaná písomná zmienka o nej pochádza z roku 1214. Nečudo, že bolo pre Marca Pola cestovanie jednoduchou  záležitosťou!

Rovinj Batana

Batany sú lode s plochým dnom, ktoré sú vďaka  svojej dlhovekosti a tradičnému spôsobu výroby pod záštitou UNESCA  . Ešte vždy  ich môžete vidieť pri plavbe v okolí Rovinju. To je aj dôvod založenia múzea Batana House Eco, no najlepšie sa s loďou  predsa zoznámite, keď sa  na nej preveziete. Trebárs aj dvakrát či trikrát!

Bracera

Známa aj pod názvom Brazzera. Toto typické jednosťažňové plavidlo je najčastejšou loďou na jadranskom pobreží. Boli také populárne, že ich rakúsko -uhorský lodný register len v Dalmácii a na Istrii evidoval  úctyhodných 800 kusov. Niektoré zdroje tvrdia, že jej názov je odvodený  od ostrova Brač, iní zas, že od ručného  pohonu pomocou vesiel (v taliančine “Forza di braccia”). Každopádne, vidieť ju,  je pastvou pre oko!

Condura Croatica (Nin)

Vďaka slávnemu solivaru a najmenšej katedrále  na svete má mestečko Nin turistom čo ponúknuť. K tomu  určite prispieva aj jeho lodiarska tradícia. Loď Condura Croatica zažívala rozkvet v 11. storočí, pričom sa traduje, že kráľ Tomislav disponoval v Nine flotilou týchto lodí s 20 000 vesliarmi. Jednu z nich si môžete prehliadnuť  v Múzeu ninských  starožitností.

Leut

Býval hojne rozšírený po celom Jadrane a používal sa ako rybárska loďka i na dopravu tovaru po pobreží. Zvlášť obľúbený býval na  lov modrých rýb, pri ktorom sa používal ‘trat’ –  sieť pripevnená na korme, ktorá sa v správnom  momente vyťahovala z mora do člna.

Trabakul

Táto drevená nákladná loď z 15. storočia bývala voľakedy jedným z hlavných prostriedkov pobrežnej dopravy, pričom sa používala najmä ako obchodné plavidlo dalmatínskych a benátskych obchodníkov. Meno dostala od talianskeho slova ‘trabacca’ – stan, ktorý pripomínala tvarom plachty . Typický trabakul býval pomalý a stabilný, dlhý 20 metrov a vyrobený z dubového alebo smrekovcového dreva. M al dva sťažne a dlhé kormidlo, pričom jeho posádku tvorilo 10 – 20 ‘trabaccolov’.

Dubrovnícka galeóna

Bývala najlepšou loďou svojej éry, priamo spájaná so zlatým obdobím mesta Dubrovník v 16. – 18. storočí. Galeóna sa vyznačovala pevnou stavbou a veľkou pružnosťou, takže ju používali na dlhé obchodné cesty a v prípade potreby aj ako vojnovú loď. Tvorila základnú zložku dubrovníckej lodnej flotily, ktorej mesto vďačilo za svoje obrovské bohatstvo.

Dubrovnícka karaka

Najväčšia z dubrovníckych plachtových lodí v rozmedzí 14. až 17. storočia.  Karaka sa používala predovšetkým na prevoz tovaru a bývala symbolom kvality dubrovníckeho lodiarstva. V meste prekvitala stavba lodí, zvlášť karák a galeón, pod značkou ‘Argosy’, ktorá sa stala synonymom kvalitných obchodných lodí natoľko, že ju spomína aj Shakespeare vo svojom Kupcovi benátskom. Lode, Dubrovník a Shakespeare? To priam kričí romantikou!